Stredoveký deň
Neodmysliteľnou súčasťou Žilinského kultúrneho leta je už desať rokov podujatie pod názvom Stredoveký deň. Autorom myšlienky je Marián Mrva, ktorý vychádzal z bohatej histórie Žiliny v období stredoveku, najmä z časového úseku od 13. storočia do oficiálneho konca stredovekej éry v roku 1526.
Hlavným cieľom akcie je pripomenúť si príťažlivou a pútavou formou významné dátumy a udalosti zo života mesta v tomto období. Počas všetkých ročníkov sa vystriedalo na podujatí takmer päťsto účinkujúcich a komparzistov. Podujatie pripravuje mesto Žilina v spolupráci s občianskym združením FACTA NON VERBA, ktorého členovia pracujú formou dobrovolníctva. Podujatie našlo, aspoň podľa ohlasov, širokú odozvu medzi verejnosťou. V čase založenia podujatia podobné mestské stredoveké akcie takmer nejestvovali. Najatraktívnejšou súčasťou bola v každom ročníku večerná hromadná bitka rytierov a bojovníkov. V podmienkach historických centier slovenských miest bola táto časť jediná svojho druhu na Slovensku. Pridanou hodnotou akcie sa stali naštudované scénky zo stredovekého života ako napr. stredoveký lekár, stredoveký zubár, morové rany, čarodejnice a veľa ďalších. Okrem občianskeho združenia FACTA NON VERBA sa na príprave podieľal neformálny prípravný výbor, ktorého člemni boli Marián Mrva, Jozef Abafi, Marián Sapieta, neskôr Martin Tvarožek a Jozef Tomík a za mesto Žilina Ján Štofko, neskôr Veronika Tabačková. Mnohé vystúpenia mali v Žiline svoju premiéru a táto skutočnosť výrazne posúvala podujatie dopredu. Po každom ročníku prichádza množstvo podnetov, čo všetko by návštevníci radi videli. Žiaľ, Mariánske námestie má i svoje priestorové limity, a tak nie je možné všetky podnety zrealizovať.
V X. ročníku sme si pripomenuli udalosti, ktoré sa výrazne zapísali do ďalšieho života našej Žiliny. Jedná sa obdobie 2. štvrtiny 15. storočia, kedy sa mesto dostalo do kontaktu nielen s myšlienkami husitov, ale aj s ich tvrdou realitou. Prvý krát sa husiti objavili na Slovensku v roku 1421. V minulosti sa hovorilo o husitských revolučných tradíciách a odvolávala sa na ne za socializmu najmä naša armáda. Žiaľ revolučné tradície spočívali predovšetkým v pustošení krajiny. Najväčšiu silu na Slovenku ukázali husiti až v roku 1431, kedy sa práve pri Žiline spojili dva prúdy ich hnutia. Cez stredné Považie prišli husitské vojská – táboriti v čele s jedným z najväčších predstaviteľov hnutia Prokopom Holým a cez Jablunkov vpadli sirotkovia v čele s poľným hajtmanom Jánom Čapkom zo Sán. Spustošili Žilinu, kde mali posádku a vydrancovali okolie. Viac informácií a galéri fotografií z podujatia si môžte pozrieť na www.stredovekyden.sk.
Alfréd Višný
FACTA NON VERBA, o.z.
